Myofasciálny systém

Statické a dynamické ovládanie držania tela a pohybu sa opiera o systém spojivového tkaniva. Pri pohľade v izolovanej forme sa štruktúry spojivového tkaniva môžu objaviť navzájom nezávisle. Avšak to, čo spája a zjednocuje celý systém spojivového tkaniva, je zložité a integračné tkanivo známe ako fascia (Paoletti, 2009).

Fasciálny systém vytvára určité špecifické línie, ktoré spájajú kostrové svaly a vytvárajú tak spojité myofasciálne (svaly a ich investičné fascie) väzby/reťazce po celom tele. Tieto myofasciálne väzby spájajú oblasti tela a sú zodpovedné za udržiavanie držania tela, riadenie polohy tela a za hladký a koordinovaný pohyb. Navyše prostredníctvom týchto sérií myofasciálnych reťazcov môže fascia prenášať, presmerovať a / alebo tlmiť silu v tele. Zatiaľ čo svaly môžeme chápať ako vodiče, fascia vhodne nasmeruje tieto sily do celého tela. Napríklad prostredníctvom myofasciálnych reťazcov môžu byť sily generované z dolných končatín prenesené cez stred tela a prenášané až do pohybov hornej končatiny (Myers, 2014).

Fasciálny systém spája rôzne oblasti tela, ktoré poskytujú podporu, komunikáciu a ochranu potrebnú na udržanie efektívnych posturálnych a pohybových stratégií. Ak však dôjde k inhibícii hlbokého myofasciálneho systému po poranení alebo traume, jednotlivec prijme kompenzačnú stratégiu a zvýši aktivitu povrchového myofasciálneho systému. Táto nerovnováha mení kĺbové zosúladenie, zvyšuje svalové napätie a priamo prispieva k mnohým bežným posturálnym problémom a neoptimálnym pohybovým modelom.

Ovplyvnenie myofasciálneho systému

V dnešnej dobe máme viacero možností ovplyvnenia myofasciálneho systému. Čo môže priniesť pozitívne účinky ako je zníženie svalového tonu, zvýšenie elasticity svalov, ROM = rozsah pohybu (z anglického range of motion). Sú to metodiky ako je manuálne uvoľnenie, postizometrická relaxácia, bankovanie a mnoho ďalších. Do popredia sa ešte dostáva tzv. samo-myofasciálne uvoľnovanie. Pod týmto pojmom môžeme rozumieť cvičenie, ktoré sa používa na zvýšenie myofasciálnej mobility klienta. Medzi bežné nástroje patrí penový valček (foam roll ) a valčekový masér (massage roller). Často sú tieto nástroje používané ako súčasť komplexného programu a často sa odporúčajú klientovi/športovci zakúpiť a používať.

Scott a kol. robili analýzu viacerých štúdii, ktoré riešili prácu s foam roll/ massager roller. Výsledky tejto analýzy naznačujú, že masáž týmito pomôckami môže byť efektívnym zásahom na zlepšenie ROM a svalovej výkonnosti pred a po cvičení. Samo-myofasciálne uvoľnenie má krátkodobé účinky na zvýšenie spoločného ROM bez negatívneho ovplyvnenia svalového výkonu a môže pomôcť pri zmierňovaní znižovania svalovej výkonnosti a DOMS (Delayed onset muscle soreness, v preklade oneskorený nástup bolesti svalov) po intenzívnom cvičení (Scott, 2015).

Účinky myofasciálneho systému

Pomerne často sa v poslednom období spomína self-myofascial release (v preklade samo-myofasciálne uvoľnenie) pri športových aktivitách. Uvoľnenie pozostáva z využitia pomôcok ako je foam roller, massage roller, ale aj rôzne iné im podobné pomôcky. Štúdie popisujú benefity cvičenia na foam rolleri. Jeden z benefitov je zlepšenie ROM (range of motion), ktorý môže slúžiť ako prevencia pred zranením, no môže tiež zlepšiť efektivitu svalovej práce. Výskum naznačuje, že valcovanie na penovom valci (foam roller) a masážnom valci (massage roller – ma tvrdší povrch) môžu poskytnúť krátkodobé výhody pre zvýšenie ROM na bedre, kolene a členku bez ovplyvnenia svalového výkonu. Tieto zistenia naznačujú, že self-myofascial release (SMR) s využitím penového valca po dobu 30 sekúnd až 1 minútu (2 až 5 sérii) alebo masážneho valca počas 5 sekúnd až 2 minút (2 až 5 sérií) môže byť prospešné pre zvýšenie flexibility kĺbov, zahrievanie pred záťažou a tiež ako upokojenie organizmu po záťaži. Predpokladá sa tiež, že zmeny ROM môžu byť spôsobené zvýšením intramuskulárneho a krvného prietoku v dôsledku trenia na valci, zmeny dĺžky svalového vretienka alebo vnemového vnímania. Penový valec mechanicky odstraňuje tkanivové jazvy a remobilizuje fasciu späť do pôvodného stavu (Škrabot, 2015; Mohr, 2014; MacDoland, 2013; Beňuš, P. 2019).

Výskum Healey, 2014 a MacDonald 2013 naznačuje, že krátke cvičenie na penovom valci (1 séria po dobu 30 sekúnd) alebo masážnom valci (1 séria po 2 minúty) na dolných končatinách a chrbte pred aktivitou nezvýši alebo negatívne neovplyvňuje svalovú výkonnosť, ale môže zmeniť vnímanie únavy. Výsledky ukazujú, že 30 sekúnd valcovania na penovom valci na každej z dolných končatín a chrbta nemá vplyv na výkonnosť. Avšak poukázal na zníženie vnímania únavy a bolesti u respondentov. Znížený pocit únavy môže účastníkom umožniť predĺžiť čas a intenzitu tréningu, čo môže viesť k chronickému zlepšeniu výkonnosti (Healey, 2014; MacDonald 2013).

Zdroje:

1. PAOLETTI, S. 2009. Fascie: anatomie, poruchy a ošetření. Olomouc: Poznání, 2009. 327 s. ISBN: 978-80-86606-91-0

2. MYERS, T. 2014. Anatomy Trains: Myofascial Meridians for Manual and Movement Therapists. Churchill Livingstone, 2014. 332 s. ISBN: 978-0702046544

3. SCOTT W. CHEATHAM – MOREY J. KOLBER – MATT C. – MATT L. 2015. The effects of self‐myofascial release using a foam roll or roller massager on joint range of motion, muscle recovery, and performance: a systematic review. International journal of sports physical therapy [online]. 2015. Vol. 10 Issue 6: 827–838 [cit. 2018-10-30]. Dostupné na internete: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4637917/>. ISSN: 2159-2896.

4. ŠKARABOT, J. – BEARDSLEY, C. – ŠTIRN, I. 2015. Comparing the effects of self‐myofascial release with static stretching on ankle range‐of‐motion in adolescent athletes. International journal of sports physical therapy [online]. 2015. Vol. 10 Issue 2: 203‐212 [cit. 2019-01-05]. Dostupné na internete: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25883869>. ISSN: 2159-2896.

5. MOHR, A. – LONG, B. – GOAD, C. 2014. Effect of foam rolling and static stretching on passive hip‐flexion range of motion. Journal of sport rehabilitation [online]. 2014. Vol. 23 Issue 4: 296‐299 [cit. 2019-01-06]. Dostupné na internete: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24458506>. ISSN: 1056-6716.

6. MACDONALD, G. – PENNEY, M. – MULLALEY, M. 2013. An acute bout of self‐myofascial release increases range of motion without a subsequent decrease in muscle activation or force. The Journal of Strength & Conditioning Research [online]. 2013. Vol. 27 Issue 3: 812‐821 [cit. 2019-01-05]. Dostupné na internete: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22580977>. ISSN: 1533-4287.

7. HEALEY, K. – HATFIELD, D. – BLANPIED, P. 2014. The effects of myofascial release with foam rolling on performance. The Journal of Strength and Conditioning Research [online]. 2014. Vol. 28 Issue 1: 61‐68 [cit. 2019-01-31]. Dostupné na internete: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23588488>. ISSN: 1533-4287.

8. Beňuš, P. 2019. Úroveň posturálnych schopností a možnosti ovplyvnenia u futbalistov. Bakalárska práca. Banská Bystrica, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Fakulta zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici. 2019. 54